Ó sensei

„Trénuj úprimne Aikido a potom sa zlé myšlienky a činy prirodzene stratia. Každodenný tréning Aikido umožní tvojmu vnútornému božstvu zažiariť jasnejšie a jasnejšie.

Nezaoberaj sa správnosťou a nesprávnosťou iných. Nebuď vypočítavý a nejednaj neprirodzene. Ponechaj si svoje srdce sústredené na Aikido a nekritizuj iných učiteľov alebo tradície.

Aikido je všeobímajúce a všeočisťujúce.“

(Morihei Ueshiba)

O-sensei Morihei Ueshiba
(14.12.1883 – 26.4.1969)

Morihei Ueshiba sa narodil 14.12.1883 v Tanabe, ako štvrté dieťa a prvý chlapec.
Otec Yoroku, potomok starého samurajského rodu, bol veľaváženým farmárom a zaujímal sa o politiku.
Jeho matka Yuki sa hlboko zaujímala o literatúru, umenie a náboženstvo.

Morihei bol vždy útlej postavy a často býval chorý. Aj preto ho začal otec podporovať v tréningoch sumo.
Vyštudoval obchodnú akadémiu. Istý čas pracoval ako štátny úradník na daňovom úrade v Tanabe. Počas svojho pobytu v Tokiu sa zoznámil so základmi kendo a ju jutsu.

Krátko po návrate a svadbe s Hatsu Itokawa, bol odvedený do armády a v roku 1904 vyslaný do vtedy zúriacej rusko-japonskej vojny.
V armáde získal dobrú povesť a uznanie za boj s bajonetom, pracovitosť a poctivosť. Naďalej však pokračoval v  bojových umeniach.

V roku 1907 bol z armády prepustený a vrátil sa späť do Tanabe. Bol vysilený a deprimovaný. Skoro sa ale dostal späť do kondície následkom farmárenia a účasťou na verejnom živote, ale najmä ďalším štúdiom bojovým umení.
Otec mu totiž postavil dojo, do ktorého potom pozýval popredných majstrov, aby jeho syna učili. Tak Morihei úspešne zavŕšil štúdium školy Goto a zoznámil sa s Kanovým Judo. Bol žiakom slávneho bojovníka a majstra Daito-ryu.

Zo smrti svojho otca bol otrasený a tak sa vrátil za šintoistickým kňazom Onisaburo Degučim a učil sa od neho 6 rokov.
Počas náboženského učenia dospel Ueshiba ku mnohým zásadným aspektom bojového umenia, hovorí sa, že dosiahol celkové prebudenie (Satori).

Keď prišiel v roku 1925 späť do Japonska, začína sa hovoriť o Ueshibovi ako o majstrovi „božskej techniky“. V tejto dobe zakladateľ vyučoval vojenské jednotky.
Je známe, že Ueshiba zjednotil princíp AIKI na použitie tela aj zbrane.

Krátko na to vypukla II. sv. vojna a okrem karate bol dlhší čas v Japonsku zákaz výuky bojových umení. Vtedy aj aikido zaznamenalo určitú stagnáciu, napriek tomu, ale Ueshiba po vojne obnovil svoju školu a začal učiť aj verejnosť.

„Porozumel som – budo nie je zrazením protivníka našou silou, tým menej to je nástroj na smerovanie sveta do deštrukcie pomocou rúk.

Pravé budo znamená pochopiť ducha vesmíru, udržať mier vo svete, správne produkovať, ochraňovať a kultivovať všetky bytosti prírody.
Trénovanie budo znamená brať božiu lásku, ktorá správne produkuje, ochraňuje a kultivuje všetky veci v prírode, prispôsobovať sa a zužitkovať ju v našom duchu a tele.“

„Je lepšie vášho súpera priviesť k osvieteniu, ako ho zraniť alebo zabiť.“

Morihei Ueshiba

Rozvoj Aikida po II. sv. vojne
1955 – prvá verejná ukážka Aikido mimo Japonska
1960 – Ueshiba dostáva medailu do japonskej vlády za činorodú činnosť pri zrode AIKIDO
1967 – vybudovanie Tokijského Aikikai (centrálne stredisko Aikido)
1969 – vo veku 86 rokov zomiera dňa 24. Apríla O-sensei Morihei Ueshiba, na jeho miesto prichádza jeho syn Kishomaru Ueshiba, ktorého po smrti vystriedal vnuk súčasný doshu – Moriteru Ueshiba.